Boj (nielen) medzi panelákmi

Naša donedávna vžitá predstava o priateľstve je v ostatných rokoch a mesiacoch konfrontovaná s jej novými podobami. Počínajúc rozmanitými možnosťami sociálnych sietí či aktuálnym celosvetovým fenoménom odlúčenia či izolácie počas pandémie.

Existuje ešte vôbec čosi také, ako hlboko ľudské a zároveň nenútené a uvoľnené rozhovory priateľov v kaviarni či sediacich na gauči v eklekticky zariadenej obývačke? Dokážeme si vybudovať vzťahy s ľuďmi, ktorým necháme „otvorené dvere“ nielen do svojich domovov? Máme ešte vôbec priateľov?


Rozprávočky o deťoch, ktoré nemajú kamarátov Obálka knihy
Rozprávočky o deťoch, ktoré nemajú kamarátov
Anna Valkučáková, Šimon Peter Domček
Vydavateľ: Literárna bašta, 2019
Formát: kniha
ISBN: 978-80-999440-3-0
Jazyk: slovenský
 

Artforum (kniha)Martinus (kniha)Panta Rhei (kniha)

Odkazy knihkupectiev môžu smerovať aj na iné vydanie titulu


Porovnávať skutočný život s preštylizovaným americkým seriálom nedáva zmysel, pravdou však ostáva, že práve obrazy zo života mladých v americkej metropole môžu byť dobrým podnetom k otázkam o existenciálnom rozpoložení ktorejkoľvek individuality.

Aký má význam, že sedím večer v obývačke a sledujem inscenovaný život v dvadsaťminútových epizódach, miesto toho, aby som sa pokúsila sama dotknúť autentického diania vo vlastnom okolí?

Priateľstvo je témou veľkých románov, príťažlivých bestsellerov, ale aj lacného braku. Jeho variácie opísané v literárnych textoch nám umožňujú reflektovať vlastný život. Interpretovať ho jednoducho a zrozumiteľne sa zdá byť komplikované, avšak práve z pohľadu dieťaťa sa to môže podariť. Hľadanie priateľstva je zložitý proces, jeho udržanie hotové umenie. Ak si myslíte, že ste v tom sami, z omylu vás vyvedie útla kniha autorov Anny Valkučákovej a Šimona Petra Domčeka Rozprávočky o deťoch, ktoré nemajú kamarátov.

Jej autori sa v deviatich príbehoch snažia uchopiť a jednoducho priblížiť problematiku priateľstva. Panelákové sídlisko, sterilné, anonymné, avšak s možnosťou vytvárania úzkych komunít, sa javí ako vhodné prostredie.

Inšpirácia pochádza z nevinných detských hier na ihrisku či pieskovisku, pri ktorých ale v skutočnosti ide aj o boj o „najlepšiu hojdačku v okolí“, o popularitu a o prestíž. Podobnosť s realitou je zjavná. Nie je preto náš život iba neustále sa opakujúci zápas o miesto na výslní v partii kamošov medzi panelákmi?

Príbehy sú vyrozprávané hravým, skoro až naivným jazykom. Autori využívajú prvky detského jazyka. V texte nachádzame množstvo zdrobnenín, slangu, hovorových výrazov. Jednoduché vety vytvárajú voľné verše, strofy úplne voľne umiestňujú pomedzi ilustrácie.

V hravom, nespútanom a tak trochu neštandardnom prozaickom texte nachádzame aj graficky oddelené časti vysvetľujúce súvislosti príbehu, alebo poznámky pod čiarou s rovnakou funkciou.

Čitateľovu pozornosť upúta množstvo rečníckych otázok, ktorými sa autori nielen prihovárajú, ale takpovediac aj dobiedzajú. Detsky naivné ilustrácie od jednoduchej čiernobielej kresby ku farebným kolážam detskú knihu oživujú a spestrujú.

Rozprávočky pôsobia úsmevne, vďaka použitému jazyku a ilustráciám roztomilo. S istou dávkou nadhľadu je to ale aj ironická a aj trocha smutná výpoveď o tom, aké ťažké je nájsť si kamarátov.
Deti sa zasmejú a dospelí zamyslia. Najlepšie spoločne.

Keď stretol Natálku a Matúška,
smial sa im,
že nemajú žiadnych kamarátov.
 
Ale ja sa pýtam Rudko,
Prečo oni nemajú rozprávočku o tom,
že im chýbajú kamaráti, ale ty máš, Rudko?
 
Mňau, minecraft, mňau counterstrike,
som frajer, vyspevoval si Rudko,
ale dnes vyzeral trochu zamyslenejšie
ako obvykle.

Na preplnených pultoch kníhkupectiev sa malý zošit vreckového formátu z dielne vydavateľstva Literárna bašta možno tak trocha stráca, avšak aj tu platí odveké „kto hľadá, nájde“.