Strakáč a my

Dnes už nikto nepochybuje, že detská kniha môže nám dospelým pomôcť viesť dialóg s dieťaťom. Kníh, ktoré okrem zábavy ponúkajú aj možnosť hľadať odpovede na detské otázky či vyriešiť konkrétny problém, je veľa. Keď však do tejto kategórie pribudne nový, o čosi výnimočnejší titul, oplatí sa zbystriť pozornosť. Kniha Strakáč a Tíoni vystupuje z nekonečného radu literatúry pre deti nielen svojím vizuálom, ale najmä témou.


Strakáč a Tióni Obálka knihy
Strakáč a Tióni
Daniel Rušár
Vydavateľ: Slniečkovo, 2019
Ilustrátor: Adela Režná
Pôvodný názov: Strakáč a Tioni
Prvý vydavateľ: Albatros, 2019
ISBN: 978-80-89314-44-7
Jazyk: slovenský
 

Artforum (kniha)Martinus (kniha)Panta Rhei (kniha)

Odkazy knihkupectiev môžu smerovať aj na iné vydanie titulu


Strakáč je hravý chlapec, školák, obklopený kamarátmi. Odlišuje sa len navonok jedinou zvláštnosťou. Trpí chorobou vitiligo a jeho kožu pokrývajú biele škvrny. „Batika, batika,“ vysmejú ho jedného dňa deti a Strakáč si uvedomí, že je iný. Pochopí, aké je cítiť sa slabý a smutný.

Daniel Rušar v knihe veľmi priamo konfrontuje detského čitateľa s témou odlišnosti. Strakáč je vylúčený z kolektívu, opúšťa ho aj najlepší kamarát. Spočiatku sa uzatvára do seba, chce svoj problém vyriešiť ukrývaním (zahalí sa oblečením, chodí von len po tme), ale takéto konanie mu silu nedodáva. Neskôr spozná chlapca s veľkým nosom a dievča s veľkými ušami. V snahe zmierniť výstrednosť svojej odlišnosti upozorňuje na ich nedostatky. Pochopí však, že ani toto riešenie mu nepomôže vyrovnať sa s vlastným problémom. Zisťuje, že má s nimi čosi spoločné a v rovnako odlišných deťoch nachádza kamarátov – detsky jednoduché a úprimné.

Skupinku outsiderov však opäť nájdu Tíoni. Autor vytvoril kolektívneho hrdinu, súčasťou ktorého môže byť každý z nás. Tíoni ukazujú prstom na Strakáča a jeho kamošov, nerozumejú ich odlišnosti. Nechápu, že inakosť ich automaticky nezbavuje ľudskosti. Tíoni sú plní predsudkov a majú spoločný cieľ – odsúdiť inakosť. Po príklady z reality netreba chodiť ďaleko. Medzi dospelými a deťmi je však rozdiel v tom, ako sa k tejto situácii postavia.

„Čakali sme, čo urobia. Urobili krok k nám. My sme urobili krok k nim. Dotkli sa nás. My sme sa dotkli ich. Začali sme sa smiať. A oni sa začali smiať s nami. Dlho sme sa všetci spolu smiali a cítil som sa veľmi, naozaj veľmi silný.“

Na všetko neexistujú racionálne odpovede, smiech a radosť môžu byť najjednoduchšou cestou, ako nájsť riešenie problému. Postavičky z knihy to vyriešili po svojom. Čo však môže tento príbeh priniesť detskému čitateľovi? Šikana existuje a je dôležité nebáť sa hovoriť o nej. Kniha chce poukázať na dôležitosť priateľstva, súcit s utrpením iných a na skutočnosť, že z nedostatkov sa dá urobiť prednosť. Je však nutné uvedomiť si, že knihy tohto typu nemôžeme deti nechať čítať samé. Z udalostí príbehu sa vynára množstvo otázok, na ktoré môže dieťa hľadať odpovede. Čo ak by som bol na mieste Strakáča? Čo ak som Tíoni?

Dospelý by mal byť nablízku, aby deťom poskytol odpovede, je jedno, či je to rodič alebo učiteľ.

V množstve titulov pre deti, ktoré dnes vychádzajú, pôsobí Strakáč a Tíoni jedinečne. Autorovi sa podarilo do detského sveta priniesť ťažšie témy, ktoré si zaslúžia interpretáciu. V súhre s ilustráciami Adely Režnej je pestrofarebný a trocha divoký svet Strakáča neprehliadnuteľný.

Knihu vydalo Občianske združenie Slniečkovo v roku 2019.