Čítame si

Na svete je v poradí už siedmy komiksový zborník Pomimo, projekt nadšencov z občianskeho združenia s rovnakým názvom. Aktuálne siedme vydanie sa celé nesie v znamení tohto čísla. Sedem autorov v ňom vytvorilo komiks na jeden zo siedmich smrteľných hriechov.

Na to, čo a kto je Pomimo, sme sa pýtali ilustrátora, komiksového tvorcu a pedagóga Dávida Marcina.

Kde sa zrodil nápad vydávať zborník Pomimo a kto stojí za jeho vznikom?

Pomimo vniklo v roku 2014 na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Založil som ho so spolužiakmi v Ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie. Študentský projekt fungoval nezávisle od vyučovania, preto sme si aj zvolili názov Pomimo. Vnímali sme, že v škole sa komiksu nevenuje dostatočná pozornosť. Začali sme organizovať prednášky a workshopy, snažili sme sa osloviť publikom v škole a okolí. Zistili sme, že vhodným prístupom vieme vzbudiť záujem o toto médium.

Prečo škola nevenovala komiksu väčšiu pozornosť? Komiks predsa súvisí s ilustráciou?

Keď som študoval, doznievala predstava, že komiks nie je high art médium. Okrem toho, väčšina vyučujúcich sa komiksu nevenovala. Nepovažovali ho za niečo, čo by sa malo vyučovať. Stará škola, povedzme to takto priamo.

Aj napriek tomu sme však komiksy mohli robiť, ale na našu tvorbu sme nedostali adekvátnu spätnú väzbu. Nikto sa nám nevedel profesionálne vyjadriť k storytellingu, či rozmiestneniu panelov. Pozerali sa na to ako na ilustrácie, čo je chyba.

V súčasnosti sa to postupne mení. Katedra vizuálnej komunikácie sa už tretí rok programovo komiksu venuje. Najmä prostredníctvom prednášok a krátkeho workshopu, na ktorom si študenti nakreslia vlastný komiks na danú tému. V Ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie si tento rok komiks zadali ako semestrálnu tému. Komiks sa pomaly stáva trendom aj v oblasti vysokých umeleckých škôl. Či to vzali za správny koniec, je otázne.

Komiks je v niečom podobný ilustrácii, ale je nutné ho separovať v spôsobe tvorby a metodike. Nedá sa vyučovať a hodnotiť rovnako ako ilustrácia.

Čo odlišuje komiks od ilustrácie? Môžeš to vysvetliť podrobnejšie?

Ilustráciu chápeme ako jeden obraz, v ktorom je vyrozprávaný či naznačený nejaký príbeh. Komiks je sekvencia vedľa seba kladených obrazov, ktoré na seba logicky nadväzujú a tak tvoria príbeh. O ilustráciu ide aj vtedy, ak je v nej použitá komiksová bublina alebo je nakreslená v „komiksovom“ štýle. Typický príklad sú Shootyho kresby v novinách, ktoré komiksom nie sú. Sú to karikatúry alebo ilustrácie. Ak by takéto ilustrácie boli vedľa seba dve a nejakým spôsobom by na seba nadväzovali, už by išlo o komiks.

Začiatky Pomimo zrejme neboli jednoduché. Nebál si sa reakcií z akademickej pôdy? Predpokladám, že viac vás prijali spolužiaci z odboru a kamaráti.

Reakcie pedagógov som sa nebál, pretože sme to nerobili pre nich. Fanúšikovia sa však našli aj medzi nimi. Ide práve o tých pedagógov, ktorí momentálne rozbiehajú komiksovo ladené projekty. Je pravda, že spolužiaci to prijali pozitívnejšie a s väčším záujmom.

Vedeli ste hneď, ako chcete popularizovať komiks, alebo sa to vyvíjalo postupne?

Už od strednej školy som chcel založiť nejakú platformu pre rozvoj slovenského komiksu. Mal som teda nejakú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať. Ale to, aká bude presná forma platformy, sa rozhodlo až na VŠVU. Rozhodoval samozrejme aj rozpočet, naše schopnosti a neposlednom rade aj rozmanitosť našich názorov.

Koľko vás je? Predpokladám, že tím tvoria skôr výrazné osobnosti?

V občianskom združení sme štyria. Neoficiálne nás je šesť. Martin Engler, Lukáš Freytag, Martin Schwarz a ja. Sociálnym sieťam sa venuje Katarína Dudášová. O grafickú úpravu sa stará Klára Štefanovičová, ktorá okrem zborníka dáva dokopy aj plagáty, bannery či iný propagačný materiál. Ako kolektív fungujeme celkom dobre. Samozrejme, nie všetky naše názory sa zhodujú a stáva sa, že dlho diskutujeme o nejakom probléme. Vždy sa však dohodneme, nájdeme vhodné riešenie.

Ako vidíš budúcnosť slovenského komiksu? Vaša práca neunikla ani väčšim vydavateľstvám a objavuje sa už v kníhkupectvách. Pod minuloročným komiksom Všetky tie svety si aj podpísaný. Zarezonoval aj Nežný komiks – témou a spracovaním. Je to na dobrej ceste?

Slovenský komiks sa zatiaľ iba formuje do nejakej viac uchopiteľnej podoby. Nemyslím si, že sa dá povedať jasne, či je to na dobrej ceste, stále sme v začiatkoch. Myslím si, že to ešte nejakú chvíľu potrvá. Rozhodne odhodlanie autorov nevzdať to, aj napriek nepriaznivým finančným podmienkam, odhodlanie vydavateľstiev dať slovenským autorom šancu, aj napriek nižším predajom a čitateľov opustiť skepsu k lokálnej tvorbe.

Dúfam, že sa to nebude formovať len v jednom smere a budú vznikať vo veľkom množstve mainstreamové, a aj takzvané „artové“ komiksy, ďalšie zborníky, webkomiksy, a aj punkové/undergroundové komiksy tiež.

Musia vznikať kvalitné, ale i nekvalitné komiksy, aby sme si vedeli svoj vkus formovať.